"Ehm... Josh?" prehovoril Gerard po chvíli váhania, zatiaľ čo umýval riad za večerou.
Joshua pomaly položil svoj špinavý tanier na linku ku chlapcovi a zhlboka sa nadýchol, akoby očakával ďalšiu hádku. "Gerard, netykaj mi. Vravel som ti to už predsa toľko krát!"
Chlapec mlčal. Ďalej sa venoval umývaniu, akoby sa pred chvíľou vôbec neozval.
"Chcel si niečo?"
Gerard zamyslene zastavil tečúcu vodu a utrel si mokré ruky do uteráka, ktorý mu Josh automaticky podal. "Ja len... Ako vlastne vieš, že Boh existuje?"
Joshua sa potešene pousmial. Bol rád, že chlapec konečne našiel iniciatívu na rozhovor o viere. Doteraz ešte nemali takýto priestor. "Sadnime si." Kývol rukou ku stolu a obaja sa usadili na drevené stoličky. "Niečo sa ťa opýtam. Prečo o tom vôbec pochybuješ, Gerard?"
Chlapec pokrčil ramenami. "Existencia Boha nie je ničím podložená. Nie je nijaký dôkaz... nijaká hmatateľná spomienka... Nič. Všetko môže fungovať aj bez Boha."
Josh Gerarda trpezlivo počúval. Snažil sa mu porozumieť. Nielen počuť, čo hovorí. Ale pochopiť ho. "Naozaj všetko? A čo napríklad cirkev, Gee?"
Gee... Gee... Gerard prekvapene vzhliadol ku kňazovej tvári, ktorý sa tváril minimálne tak prekvapený ako on sám. Gee. "Tak ma volala mama," zašepkal potichu, potláčajúc spomienky späť odkiaľ sa vynorili pred jeho očami. Nechcel spomínať. Priveľmi ho to bolelo.
"Čo sa s ňou stalo?"
"Vy neviete?" Gerard prekvapene nadvihol jedno obočie. "Nehovorila vám riaditeľka decáku, koho vám posiela?"
Josh pomaly pokrútil hlavou. "Aj keby, chlapče, chcem to počuť od teba."
"Matka sa zabila. Môj otec sa často opíjal a ona už ten nátlak nevydržala. Podrezala si žily. Našiel som ju, keď... keď sa to stalo." Gerard sa nepokúšal zakryť, že má v tejto téme ešte stále veľký zmätok. Na jednej strane nenávisť k rodičom, na druhej potreba každého dieťaťa spomínať na svoje šťastné detstvo. I keď to jeho práve šťastné nebolo.
"Mrzí ma to, Gerard." Josh upokojujúco chytil chlapca za predlaktie. Chcel mu ukázať, že nie je sám. Nie v tejto chvíli.
Chlapec ešte chvíľu spomínal na minulosť, no potom si odkašľal a pokúsil sa tváriť vyrovnane. "Takže, o čom sme hovorili?"
"O Bohu. A cirkvi."
Gerard nespokojne odfrkol. "Cirkev je len banda fanatikov, ktorá verí v zázraky. Nič viac."
"Vravel si, že neexistuje dôkaz. Ale dôkazov je plno. Len ľudia ich nechcú vidieť. Napríklad také slnko. Každé ráno vychádza a každý večer zapadá. Ľudia veria, že za to môže fakt, že sa Zem otáča. Ale kde máš dôkaz, že to tak skutočne je? A predsa tomu veríš!"
"Ale to je o niečom inom."
"Naozaj? V čom je to iné?" Josh uprel prenikavý pohľad do očí zmäteného chlapca.
"Ja... ja neviem," zamrmlal Gerard prekvapene. "Ale... Slnko je... A Boh je... Och, sakra, zase ste ma dostali!"
Joshua si unavene vzdychol. "To nie je o tom, či ťa dostanem alebo nie, Gerard. Nehráme nijakú hru. Ani medzi sebou nesúperíme. Diskutujeme. A moje argumenty boli tentoraz silnejšie. Nič viac. Neber to ako vojnu, Gerard."
Chlapec mlčal, nevediac čo odvetiť.
"Bež to doumývať, chlapče." Josh vstal od stola a zamieril do svojej izby. "Dobrú noc, Gee."








bože ta slovenština je krásná řeč...stejně jako tenhle příběh!!!