close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Schody do pekla 9

24. října 2007 v 22:51 | Anaj / Cecily |  Schody do pekla
Na nedeľňajšej omši bolo - ako vždy - množstvo ľudí. Nikto si nenechal ujsť sviatočné kázanie, ktoré im malo priniesť vytúžený posmrtný pokoj. Kostol bol, ako vždy plný postarších ľudí, ktorých ani počasie neodradilo od príchodu. Teploty ešte stále neklesli a i napriek tomu, že bolo len niečo po deviatej rannej hodine, slnko už stihlo zohriať krajinu na necelých tridsaťpäť stupňov. Vzduch v malej miestnosti bol nedýchateľný. Ani pootvárané okná a dvere nepriniesli dnu žiaden vánok.

Táto omša bola pre Josha výnimočná. Miestny farár ochorel a tak ho musel zastúpiť. Už dlho neviedol vlastnú omšu. Možno preto bol tak nervózny, keď predstúpil pred masu ľudí. Ich očakávajúce pohľady mu priveľmi nepomohli. Práve naopak. Zhlboka sa nadýchol a roztraseným hlasom začal omšu modlitbou.
Gerard, sediaci v prednej lavici si nervózne potiahol rukáv košeli, ktorá sa mu vďaka potu lepila na telo, nižšie. Všetko navôkol mu vadilo. A najviac pevne utiahnutá kravata. Mal chuť odtiaľ jednoducho ujsť a vyzliecť sa z toho hrubého obleku. No nemohol. Vedel, že pre Josha je táto omša veľmi dôležitá. I keď mu to nepovedal priamo. Chlapec veľmi dobre videl kňazovu roztrasenú gestikuláciu a počul jeho roztrasený hlas. Napĺňalo ho to zvláštnou neistotou. Akoby to nebola len Joshova omša, ale tak trochu aj jeho.
Chlapec so sebou prekvapene trhol, keď sa kostolom ozval zhrozený šum. Zasníval sa a chvíľu nevnímal dianie okolo seba. No keď opäť upriamil svoju pozornosť na kostol a Josha, zaregistroval po svojej pravici akýsi nepokoj. Stará žena, sediaca hneď pri ňom, očividne skolabovala. Gerard, nevediac čo má robiť, vyskočil na rovné nohy, upierajúc spýtavý pohľad na kňaza. No ten len ďalej odvrával svoju kázeň, nevšímajúc si šepot rozrušených ľudí.
Gerard duchaplne uložil pani na svoje miesto, zdvihnúc jej dohora nohy. Bol dokonca natoľko zabratý do preberania starenky a komunikovania s ňou, že si ani nevšimol náhle ticho v kostole. Josh prestal rozprávať, ponáhľajúc sa na pomoc. Doniesol zo sakristie fľašu vody, malými dúškami vlievajúc ju do krku pani. Po pár sekundách sa jej uľavilo, no kňaz trval na tom, že sa na ostatku omše zúčastniť už nemôže. Gerard dostal za úlohu ju odprevadiť domov, keby sa jej náhodou priťažilo.
"Dnes si si počínal výborne, chlapče," začal Josh po skromnom obede. Rozhovor po jedle bol ich tradíciou. Obaja vedeli, že to je ten čas, kedy sa môžu navzájom zveriť s problémami.
Gerard len mlčky odniesol špinavý riad na linku a pokrčil plecami. "To by spravil každý." Vyhrnul si rukávy prepotenej košele a pustil teplú vodu.
"Nechaj to tak, Gerard, spravím to ja," ponúkol sa Joshua ochotne.
"Nie, to je v poriadku," odmietol chlapec odmeraným tónom. Tváril sa akosi nerozhodne. Akoby rozmýšľal nad tým, či začať debatu alebo nie. Napokon sa predsa len otočil od umývadla a zahľadel sa do kňazových očí. "Ja to nechápem!"
"Čo nechápeš, chlapče?"
"Ako ste si to nemohli všimnúť hneď! Keď odpadla! Všetci boli rozrušení, len vy ste ďalej kecali o viere v Boha a pritom vám rovno pred očami umieral človek."
Josh prekvapene nadvihol obočie. "Spočiatku som ju nevidel. Až keď si ju donútil ľahnúť si som spozoroval, že sa niečo deje."
"A v tom je váš problém! Nevšímate si ľudí. Hovoríte o láske k ľuďom, o úcte, pomoci a všelijakých hovadinách a pritom ste nanajvýš zahľadený sám do seba!" Gerard zrýchlene oddychoval. Voda mu ešte stále odkvapkávala z rúk, rovno na tmavý koberec. "Ja len... Ja... Bol som vystrašený. Zdesený." Chvel sa.
Josh rýchlo vstal zo stoličky a prešiel k rozrušenému chlapcovi. Najprv váhal, no potom ho predsa len objal. Snažiac sa ho upokojiť. "To bude v poriadku, Gee. Pokoj. Upokoj sa. Šššt."
Gerardovo srdce bilo neskutočnou rýchlosťou. Bolo to snáď po prvý krát, kedy mu na niekom tak veľmi záležalo. Pred staršími ľuďmi mal úctu. I keď ju neprejavoval. A keby tá starenka zomrela...rovno pred jeho očami. To ho desilo!
Josh ho pevne držal v náručí, dokola mu šepkal utišujúce slová. Nedbal na to, že Gerardove mokré ruky obchytili jeho pás a zamokrili jeho košeľu. Ani na to, že chlapcove slzy zmáčali jeho krk. Len ho mlčky držal a...a čakal.
"Prepáč," zašepkal Gerard po chvíli, kedy sa jeho vzlyky obmedzili na raz za čas. "Nechcel som na teba kričať. Prepáč. Viem, že nie si zahľadený sám do seba. Odpusť mi."
Josh len pokrútil hlavou. Nezáležalo mu na tom. Gerard nevravel z vlastnej vôle. Ale z vôle svojho strachu. A po prvý krát si dokonca uvedomil i to, že mu neprekáža Gerardove tykanie. Práve naopak. Hrialo ho pri srdci. "Nič sa nestalo, Gee."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ChemicalVampire ChemicalVampire | Web | 13. srpna 2008 v 20:54 | Reagovat

tak už mu dej pusinku Joshiiiii...dělééééj!!!xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama