close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

I Need You...4

19. března 2008 v 15:59 | CorpseGIRL |  I need you
Ruky priložené k ušným bubienkom mi nepomáhali ani prinajmenšom. Síce som nepočul zvuk zvončeka, ale tvoj hlas ku mne doliehal možno až príliš jasne.
"Gerard, Gee.. prosím, daj mi ešte šancu, nenechávaj ma tak, prosím, skúsme to znova... Pusti ma k sebe, veď nám spolu bolo tak dobre! Neodkopávaj ma, nevyhadzuj ma zo svojho života, prosím!"

Nahlas som skríkol a ruky som si zložil z uší. Konečne som mal pokoj od toho hlasu. Konečne ma nechal na pokoji. Ale teraz.. mám ti ísť otvoriť? Stále si stál pred dverami a stále si zvonil. Stále si čakal, až sa moja silueta zjaví vo dverách a ja ťa zoberiem dnu. Až bude všetko zase také, ako predtým. Ale ja kurva neviem, či to tak ešte chcem. Či chcem niečo vracať, alebo či chcem niečo skúšať zase odznovu!
Nakoniec som však na seba hodil mikinu a rozhodol som sa, že ti otvoriť pôjdem. Vyšiel som von a začal som odratúvať kroky, ktoré mi zostávajú, než prídem k bráne.
_______________
V tom čase ma najviac potešilo, že Frank bude so mnou aj chodiť do školy. Dokonca do triedy, to mi vlastne mohlo dôjsť aj skôr, veď sme boli rovnako starí... Viete si predstaviť taký ten ideálny svet, ktorý ste si vymysleli a vždy ste chceli, aby sa stal skutočnosťou? Áno, aj ja som si ho vysnil, akurát s tým, že on sa naozaj tou skutočnosťou stal. Bál som sa toho, že aj keď si s Frankom rozumiem výborne, s jeho otcom Jimom to pôjde ťažšie. Neviem, či som mal tak obrovské šťastie, ale Jim bol rovnako v pohode, ako jeho syn. A mama nepila. Naozaj. Odkedy sa k nám Jim nasťahovala, nedala si ani pohárik.
Dokonca som začínal mať pocit, že vtedy po Jimovom odchode som ju našiel opitú len preto, lebo spolu oslavovali začiatok ich spolunažívania. Síce som mal stále chuť matke niečo vyčítať, ale už to nutkanie nebolo také silné, ako kedysi.
Pár týždňov - dokonalých, podotýkam - po tom, ako sa prisťahovali, som ráno stál pred šatníkom len v ručníku, čo som mal obviazaný okolo pása a do tváre mi padali pramene mokrých vlasov. Pred chvíľou som sa bol osprchovať, teraz tam bol Frank. Čo si mám dnes obliecť do školy? Do očí mi padlo jedno čierne tričko s dajakým nápisom. Hm, to by bolo fajn, len škoda, že je Frankovo. Ale no a čo... Vytiahol som ho a rozprestrel pred sebou.
To tričko mu muselo byť veľké! Hádam len nebol predtým tlstejší...? S nadváhou som si ho teda nevedel predstaviť. Ale čo, výhoda pre mňa. Našiel som si ešte nejaké svoje nohavice a boxerky a obliekol som sa. Akurát som sa chystal ísť si prečesať vlasy, keď sa odo dverí ozvalo Frankovo zakašľanie. Obrátil som sa na neho s nevinným úsmevom a modlil som sa, nech si nevšimne, že mám na sebe jeho tričko.
"Počuj, to sa mi zdá, alebo máš fakt na sebe moje tričko?" pobúril ma tón jeho hlasu. Vyčíta mi to? Fakt mi to vyčíta? Veď za celých tých päť týždňom čo s ním bývam v jednej izbe som nevidel, že by to tričko aspoň vzal do ruky!
"A vadí to? Veď ho aj tak nenosíš." Ohradil som sa a načiahol som sa za hrebeňom. Začal som si ním prečesávať vlasy, aj keď ma to šticovalo. V bruchu som cítil nervozitu. Vedel som, že som provokoval, ale prečo, to už môjmu mozgu neznáme.
"Nie, Gerard, nevadilo by to. Ale serie ma, že si sa ani neopýtal, či si ho môžeš požičať." Lenivo sa oprel o zárubňu dverí.
"O toto ti ide?! Bože, Frank, nemyslel som si, že si tak povrchný!"
"Nie som povrchný, Gerard, ale mal by si kurva vedieť, čo si môžeš dovoliť a čo nie!" zakričal mi späť. Och, ešte nikdy som ho nevidel nahnevaného a ten pohľad sa mi ani nepáčil. V očiach mal varovné iskričky, ktoré svedčili o tom, že keby chcel, takú mi vrazí, že stena mi dá druhú a hruď sa mu prudko nadvihovala.
Zavrčal som a jedným pohybom som si tričko vyzliekol. Hodil som mu ho do tváre. "Zožer si ho," precedil som pomedzi stisnuté zuby a obrími krokmi som prešiel ku skrini. Začal som sa prehrabávať vo svojich tričkách, ale ani som nevidel, čo vlastne kedy držím v rukách. V hlave mi búšilo. Vedel som, že som si za celú túto scénu mohol sám, ale... Nie, nebudem sa sám pred sebou obhajovať. Už viac nie. Už by som si konečne mohol uvedomiť, že aj ja mám chyby a nielen tí druhí.
Začínalo mi byť zima na chrbát, pretože v izbe bola kosa. S Frankom sme nemali príliš radi teplo, vlastne sme sa celkovo tak nejako vo všetkom zhodovali. Teda, až na to, že on nevedel predýchať niečo tak obyčajné, ako že som si bez dovolenia požičal jeho tričko.
Cítil som, ako ma niekto chytil za rameno. Mal chladné prsty. Vedel som, že je to Frank, ale mal som chuť trucovať, tak som sa neotočil. "Gee... nehnevaj sa, prosím ťa, a pokojne si to tričko požičaj, ak sa ti páči," v hlase mu rezonovalo ľútosť. Otočil som sa a zostal som sa pozerať do jeho očí.
"V pohode, nič sa nedeje." Zamumlal som a pozrel som na pár sekúnd smerom dole. Potom mi to však nedalo a znova som sa zadíval do jeho tváre. Sledoval som jej detaily, mihalnice, obočie... Frank bol dokonalý, aspoň to, čo som z neho poznal.
"Gee? Deje sa niečo? Prečo tak na mňa pozeráš?"
Bez rozmyslu som ho jemne chytil za bradu a krátko som sa perami dotkol tých jeho. Preletela mnou triaška a ja som si ani nechcel uvedomiť, čo sa to práve deje. Pretože to sa diať nemalo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Miki Miki | Web | 22. března 2008 v 17:40 | Reagovat

todle je uplně skvělá story....chtělo by to ale další dílXD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama